Prípad Krishnamurti

Vnútri Teozofickej spoločnosti, ktorej zakladateľom bola veľká zasvätenkyňa Helena Petrovna Blavatská, došlo počas obdobia, keď Annie Besant predsedala tejto úžasnej organizácie, k veľkému konfliktu.

Týmto konfliktom bol prípad Krishnamurtiho.

Pani Besantová so vztýčeným ukazovákom vehementne tvrdila, že Hinduistický chlapec Krishnamurti bol žijúcou reinkarnáciou Ježiša Krista.

Veľký jasnovidec Charles Webster Leadbeater a ďalší významní teozofisti s ňou úplne súhlasili. Všetci tvrdili, že hindustánsky chlapec bol znovu reinkarnovaný Ježiš Kristus.

Stále si pamätáme na založenie rádu s názvom Hviezda Východu, ktorého jedinečným účelom bolo privítať Mesiáša. Neskôr bol tento rád rozpustený samotným Krishnamurtim.

V tej dobe došlo v Teozofickej spoločnosti k rozdeleniu.

Niektorí tvrdili, že Krishnamurti bol Mesiáš, no iní s týmto tvrdením nesúhlasili, a tak sa od Teozofickej spoločnosti odtrhli.

Medzi tými, ktorí sa odtrhli, bol náramný jasnovidec, vynikajúci intelektuál a zakladateľ Antropozofickej spoločnosti Dr. Rudolf Steiner. Diela Rudolfa Steinera sú grandiózne. Jeho knihy sú studňami hlbokej múdrosti.

Španielska skupina Marca Aurelia sa tiež odtrhla od Teozofickej spoločnosti.

Rozkol, ku ktorému došlo v lone tejto slávnej Teozofickej spoločnosti, bol naozajstnou tragédiou.

A preto sa musíme na tento prípad Krishnamurtiho pozrieť podrobne.

Zatiaľ čo niektorí teozofisti boli presvedčení, že Krishnamurti bol reinkarnáciou Ježiša Krista, iní tvrdili, že to bol len nevedomý chlapec. Tvrdili, že jediná vec, čo vedel, bolo, ako riadiť automobil a hrať tenis.

Takže, čo sa tam dialo? Prečo medzi sebou nesúhlasili?

Najzaujímavejšie je, že najväčší jasnovidci Teozofickej spoločnosti boli rozdelení do dvoch opačných skupín.

Takže sa nám tu vynára úplne logická otázka: Prečo sa jasnovidci medzi sebou rozdelili?

Všetci títo jasnovidci videli vnútorné Bytie tohto hinduistického chlapca. Tak prečo sa teda medzi sebou nezhodli? Je to snáď preto, že niektorí jasnovidci vidia určitým spôsobom a druhí jasnovidci vidia iným, odlišným spôsobom? Je možné, že si jasnovidci môžu navzájom odporovať? Ak všetci videli vnútorné Bytie Jiddu Krishnamurtiho, aký bol teda dôvod ich rozdielneho názoru?

Keď sa tisíc ľudí pozrie na nejaký objekt, pričom použijú svoj fyzický zrak, tak si povedia: "Toto je stôl, stolička, kameň, atď." Keď zbadajú človeka, tak si povedia: "Toto je muž alebo žena alebo dieťa, atď. "Potom, čo sa ale deje s jasnozrivosťou? Aký je teda dôvod v tomto konkrétnom prípade tohto hinduistického chlapca, v ktorom jasnovidci sa nemohli zhodnúť na svojom závere? Niet pochýb o tom, že Krishnamurti bol pre Teozofickú spoločnosť naozajstným rébusom.

Najvážnejšou vecou bolo vidieť týchto jasnovidcov, ako medzi sebou bojujú.

Toto je niečo, čo úplne mätie myseľ tých, ktorí takéto veci ešte len začali študovať.

Krishnamurti upadol do skepsy. Skeptickým zotrval po mnoho rokov, no napriek tomu sa nakoniec odhodlal k činu a začal svoju misiu.

My všetci gnostickí bratia sme navrhli, že tento prípad Krishnamurtiho vyšetríme.

Po dlhej a trpezlivej práce, sme dospeli k nasledujúcim záverom:

Po prvé: Každý človek je trojica tela, Duše a Ducha.
Po druhé: Keď Duch porazí hmotu, stáva sa Budhom.
Po tretie: Keď sa duša očisťuje a zbavuje hriechu, potom sa nazýva bódhisattva.
Po štvrté: Duch Krishnamurtiho je Budha.
Po piate: Duša Krishnamurtiho je bódhisattva.

V Ázii existuje mnoho budhov, ktorí ešte neinkarnovali Krista.

V každej ľudskej bytosti existuje lúč, ktorý nás spája k Absolútnu.

Týmto lúčom je náš Žiarivý Drak múdrosti, vnútorný Kristus, Sefirotická koruna.

Budhovia, ktorí neinkarnovali vnútorného Krista sa ešte nekristifikovali.

Krishnamurtiho Budha už inkarnoval svojho žiarivého draka múdrosti, svoj osobitý lúč, svojho vlastného vnútorného Krista.

Keď pani Besantová, Leadbeater a ďalší teozofisti študovali prípad Krishnamurtiho, to, čo ich ohromilo bolo krásne svetlo tohto kristifikovaného Budhu. Avšak, pretože nepoznali kristický ezoterizmus, tak úplne verili, že Krishnamurti bol reinkarnáciou Ježiša Krista.

Chyba nebola v ich jasnozrivosti. Chyba bola v ich nedostatku intelektuálneho vzdelania. Oni len vedeli o Teozofickom sedmeru (sedem tiel). Oni len vedeli o tele, duši a duchu. Avšak to, o čom nevedeli bol fakt, že okrem týchto troch aspektov (telo, duša a duch), každá ľudská bytosť má Lúč (vnútorného Krista), ktorý nás spája s Absolútnom.

Oni videli vnútorného Boha Krishnamurtiho a verili, že to bol Ježiš Nazaretský, a to bola ich chyba. Najvážnejšia však bola škoda, ktorej sa dopustili na tomto hinduistickom chlapcovi. Keď je bódhisattvovi povedané, že jeho vnútorný Boh je majster, ľahko sa takýto človek potom zmätie. Poškodí ho to a vyvinie u seba komplex.

Tento chlapec videl, že inštruktori sa medzi sebou hádajú kvôli nemu. Na základe toho sa u jeho ľudskej osobnosti vyvinula psychická trauma. Krishnamurti trpel psychickou traumou.

Niet pochýb o tom, že títo teozofickí jasnovidci napáchali na tomto hinduistickom chlapcovi veľké škody. Títo teozofickí hierarchovia ho mali nechať na pokoji. Takto by sa voľne a slobodne mohol duševne rozvinúť, a jeho misia by bola úžasná.

Veľký Budha Krishnamurtiho neodovzdal celé svoje posolstvo, pretože jeho bódhisattva trpel psychickou traumou.

Ak preskúmame náuku Krishnamurtiho, tak uvidíme, že to najlepšie z nej je budhizmus. Bohužiaľ, on nepoznal Kristický ezoterizmus.

Hinduistický chlapec čerpal z prameňa budhistického evanjelia. Je však škoda, že nepoznal Kristický ezoterizmus.

Neskôr zmiešal budhistickú filozofiu s konvenčnou filozofiu západného sveta.

To znamená, že doktrína Krishnamurtiho je výsledkom tejto zmesi. Krishnamurtiho učenie je budhizmus.

Avšak, učenie Vodnára je výsledkom zmesi budhistického ezoterizmu s Kristickým ezoterizmom.

Učenie Krishnamurtiho je voľný budhizmus. Živou fontánou tohto učenia je úžasné evanjelium Pána Budhu.

My nie sme proti Krishnamurtimu, my len ľutujeme, že vnútorný Budha tohto hinduistického filozofa nemohol podať celú správu. To je všetko.

Keď jasnovidec zistí, že Najvnútornejší (Duch) niekoho je majster, potom je najlepšie pre tohto jasnovidca, aby zostal ticho, aby nedošlo k poškodeniu konkrétnej osoby.

Keď niekto vie, že jeho vnútorné Bytie je majster, takýto človek potom spyšnie a stane sa arogantným. Našťastie Krishnamurti sa naučil, ako byť pokorný.

Nikomu netreba vravieť, že jeho vnútorné Bytie je majster. Jasnovidec musí byť opatrný. Jasnovidec sa musí naučiť byť ticho.

V pohode sa totiž môže stať, že Duch , Najvnútornejší nejakej osoby mohol dosiahnuť titul majstra v niektorých prastarých reinkarnáciách, avšak jeho bódhisattva (ľudská duša majstra) mohol neskôr zlyhať/padnúť, a tak jeho duša môže kráčať po ceste zla.

Majster nikdy nepadá. Ten, kto padá/zlyháva je bódhisattva (ľudská duša) Majstra.

Padnutí bódhisattvovia sú horší než démoni.

Jasnovidec musí byť opatrný. A teda pred ohlásením nového majstra, musí čakať trpezlivo mnoho rokov, aby bolo možné vidieť, ako sa človek z mäsa a kostí, t.j. pozemský bódhisattva, chová. Majster môže mať veľmi vysoké postavenie, zatiaľ čo človek z mäsa a kostí, jeho bódhisattva, môže byť veľmi nebezpečný.

V každom prípade, podľa ovocia spoznáte strom.

Pani Blavatská uvádza, že jedným z najväčších záhad okultizmu je tajomstvo dvojitej osobnosti.

Všetky tie boje a chyby teozofickej spoločnosti boli príčinou Krishnamurtiho traumy. Krishnamurtiho prípad je veľmi dôležitý.

Dr. Steiner poznal Kristické mystériá, a to bol dôvod, prečo sa nenechal zmiasť. Steiner bol gnostikom.

Steiner neprijal, že Krishnamurti bol reinkarnáciou Ježiša Krista.

Na základe toho, mnohí nasledovali Steinera a mnoho ďalších pani Besantovú.

Jasnovidec Steiner mal obrovské intelektuálne vzdelanie, čo bolo dôvodom, prečo sa nedopustil zmieňovanej chyby. Steiner bol naozajstným Rozekruciánskym gnostikom.

 

Táto kapitola je vyňatá z knihy Základné poňatia endokrinológie a kriminológie (1959) napísaná Samaelom Aun Weorom.